RELIKVIE

Keď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva.
„Bola som poučená, že čo svet svetom stojí, žiaden človek nemal taký dar rozpoznávania ostatkov, aký mne prepožičal Boh, a to preto, lebo táto vec veľmi upadla a bolo nutné, aby bola zasa vzkriesená.“
Týmito poslednými slovami je vyjadrené konkrétnejšie vyhlásenie, ktoré mala Anna Katarína v roku 1819, kde povedala:
„Musela som podniknúť veľkú cestu… Videla som celé sväté telá… A z chóru svätých vždy vystúpil ten svätec, ktorému kosti patrili, a povedal: To je z mojich kostí! Videla som, ako tieto opovrhované poklady ešte stále prinášajú spásu miestam, kde ležia, a narúšajú satanovo pôsobenie. Videla som mestá, ktoré boli takýmito milosťami ušetrené od veľkej biedy, a iné, mladšie mestá, ktoré nič také nemali a veľa trpeli. Ani nepoviem, na koľkých podivuhodných a opustených miestach som bola… Všetky som si uctila a vrúcne som milých svätých prosila, aby ľuďom neodnímali svoju lásku a priazeň…“
Nechajme sa teda osloviť jej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom.
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej 

zdroj: Relikvie svätých a ich rozpoznávanie/Anna Katarína Emerichová


