Ľahká cesta k svätosti

Túžba, ktorú každému vštepil do srdca Boh, je stať sa svätým a dostať sa do nebeského kráľovstva. Hoci svätí boli rôzni, rôzna bola aj ich cesta k svätosti, všetci sa zhodovali v dvoch veciach: úcta k Ježišovi Kristovi, skrytému v Eucharistii a úcta k Panne Márii. Veď ako hovorieval svätý Augustín: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Bože.“ Všetci sme povolaní, aby sme sa stali veľkými svätcami. Nepremeškajme túto príležitosť!

Svätosť v každom stave a povolaní

Svet potrebuje svätých, a k svätosti sme povolaní všetci. Čítame to aj vo Svätom Písme na viacerých miestach:

„Buďte svätí, lebo ja som svätý, Pán, váš Boh.“ (Lv 19, 2)

Boh si nás „ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske.“ (Ef 1, 4)

„Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48)

Boli sme stvorení pre život s Bohom v nebi. Nemusíme sa stať kanonizovanými svätcami. Predsa každý, kto je s Bohom v nebi, je svätý. Utiekame sa k svätým, aby sa za nás modlili, ale sme povolaní aj k tomu, aby sme sa im pripodobnili. Spoznávaním svätých spoznáme, ako máme žiť náš život.

Ak sme povolaní k svätosti, značí to, že druhí musia na našom živote vidieť niečo špeciálne, aby mohli povedať: „Takto by som mal žiť aj ja.“ Náš život by mal byť cestičkou, ktorú budú nasledovať ďalší. Svätými sa máme stať v stave, do ktorého nás Pán povolal. Svätosť treba žiť v každom stave a povolaní.

Ako sa prakticky stať svätým?

Ak sú svätí našimi praktickými sprievodcami do neba, najjednoduchšie je konať ako oni. Nasledujme svätých, konajme ako svätí, a môžeme sa svätými stať. Robme veci tak, ako by ich robili svätí, a pomaly nám tieto činy pomôžu stať sa svätými.

Máme však toľko svätých, tak ktorého z nich máme nasledovať? Poznáme dve vlastnosti, ktoré nám pomôžu, pretože sa vzťahujú na každého svätého. Vzťahujú sa na každé povolanie, nezávisle od toho, či sme muži, ženy alebo deti. Či sme bohatí alebo chudobní, môžeme si osvojiť tieto dve vlastnosti.

Napriek odlišnosti pováh, povolaní a iných vlastností, všetci svätí mali tieto dve spoločné vlastnosti:

1. Eucharistia ako centrum života

Milovať nadovšetko Pána, nášho Boha, skutočne prítomného v Eucharistii. Okolo Eucharistie by sa mal točiť celý náš život, zameraný na prijímanie a adoráciu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Svätí často adorovali a Ježiša prijímali. Ak Ho nemohli prijať fyzicky, prijímali ho formou duchovného svätého prijímania.

Ľuďmi Eucharistie sa staneme takým spôsobom, keď máme namysli, že Ježiš je reálne a skutočne podstatne celou svojou osobou prítomný v Eucharistii. Ak je naším cieľom Eucharistia, musíme byť ľuďmi Eucharistie.

2. Hneď potom nasleduje naša druhá láska, a ňou je Tá, ktorá nám priniesla Ježiša, blahoslavená Panna Mária

Mariánsky aspekt

Panna Mária nás privádza bližšie k Ježišovi. Ak chceme mať naozaj zapálené srdce, srdce plné lásky pre Boha, snažme sa byť mariánski a Mária nám pomôže byť oddanými Ježišovi a Eucharistii. Keď máme stálu úctu k Preblahoslavenej Panne Márii, Ona zachová, ochráni a udrží našu úctu k Eucharistii. Aj sám Ježiš dáva Máriu milovanému učeníkovi. Ten milovaný učeník predstavuje každého jedného z nás. Kristus nám dáva Máriu ako našu Matku, a my by sme Jej mali opätovať našu pozornosť a vzdať Jej náležitú úctu.

Čo robili svätci, aby boli mariánski?

Nosili hnedý škapuliar
V mariánsky sviatok priniesli Márii kvety a oslávili Jej deň slávnostnejšie
Vykonávali si 33-dňové zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľudovíta z Montfortu
Každodenne sa modlili svätý ruženec. Tejto modlitbe pápeži a Cirkev vo svojich dokumentoch dáva najvyššiu hodnotu. Modlitba svätého ruženca je mocná preto, lebo obsahuje samotné srdce kresťanských tajomstiev. Je to rovnako kristocentrická ako aj mariánska modlitba, ktorá nám pomáha vstúpiť do kontemplácie. Ak je z mariánskej úcty svätý ruženec taký mocný, môžeme si byť istí, že diabol, otec lži, bude robiť všetko pre to, aby nás od modlitby posvätného ruženca odlúčil.

Modlitba svätého ruženca vo svetle svätých

Ľudovít z Montfortu bol veľkým mariánskym ctiteľom a jedným z najväčších mariánskych svätcov. Tento veľký hlásateľ mariánskej úcty predstavoval svätý ruženec s jeho pätnástimi desiatkami: „Mali by sme sa všemožne snažiť korunovať sa týmito ružami z neba, a modliť sa celý ruženec každý deň.“ To značí tri ružence, každý s piatimi desiatkami. Aj keď sa pomodlíme len jeden svätý ruženec za deň, je to vždy lepšie ako žiadny.

Celá pointa spočíva v tom, ako svätí používali ruženec. Sv. Ľudovít z Montfortu a sv. František Saleský sa obetovali každodennou modlitbou celého ruženca, ktorý pozostával z pätnástich desiatkov. Takisto aj sv. Karol Boromejský sa modlieval pätnásť desiatkov svätého ruženca. Sv. Pius V., jeden z najväčších pápežov, ktorý kedy spravoval Cirkev, sa tiež modlil tri ružence denne. Pätnásť desiatkov svätého ruženca nevynechali ani sv. Tomáš z Villanovy, sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. František Borgia, sv. Tereza, sv. Filip Neri, pápež Ján XXIII., pápež Ján Pavol II., Matka Tereza a ďalší.

Možno budeme mať argument, že títo svätci sa modlili len tri ružence denne, ale pápež Ján Pavol II. pripojil aj ruženec s tajomstvami svetla. Keď si pridávame aj štvrtý ruženec, budeme v mariánskej úcte svätejší ako veľkí svätci. Duch Svätý nás bude osvecovať počas celého dňa. Nie je ťažké pomodliť sa tri alebo štyri ružence denne. Jeden sa môžeme pomodliť cestou do práce, druhý cestou z práce a tretí v rodine pred spaním. Svätý ruženec sa budeme modliť častejšie, ak ho budeme nosiť stále pri sebe.

Svätosť je pre každého

To najlepšie pre našich blízkych je svätosť, nebo. Ako presvedčíme druhých, aby boli svätými? Ak sami nepraktizujeme svätosť v každodennosti, ako druhých nasmerujeme, aby boli ľuďmi Eucharistie a aby boli mariánski? Nemôžeme dať to, čo sami nemáme. Keď sa staneme opravdivými ctiteľmi Ježiša a Márie, naša úcta k nim sa vleje do životov našich detí a blízkych. Naša mariánska úcta dá vyrásť semienkam viery u našich drahých. Snažme sa byť svätými. Napriek našim slabostiam skúsme kráčať po stopách svätých. Koniec v našej mysli má byť nebo a nie iba šplhanie sa smerom k nebu.

Modlime sa často modlitbu, ktorá nikdy nesklame:

Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal. Aj ja touto dôverou povzbudený k tebe, Matka, Panna panien, sa ponáhľam, k tebe prichádzam, k tebe sa uchyľujem, ja úbohý hriešnik. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.

Zdroj titulného obrázka: Vytvorený pomocou Gemini – AI

Spracovala: Dominika Knapová